Zuzawiki

Iveta Zuskinová

PhDr. Iveta Zuskinová, rodená Cholvadtová, sa narodila 28. 6. 1950 v Nižnej Boci. Je špičková múzejná pracovníčka a znalkyňa prostredia v regióne Liptov. V rokoch 1969 – 2014 pracovala v Liptovskom múzeu, 2003 – 2012 ako riaditeľka múzea. Bola členkou rôznych odborných komisií pri centrálnych kultúrnych inštitúciách na Slovensku. Zastávala významné pozície v domácich i zahraničných stavovských občianskych združeniach, viaceré aj spoluzakladala. V rokoch 1997 – 2005 predsedníčka Zväzu múzeí na Slovensku, 2000 – 2013 prezidentka Únie múzeí v prírode na Slovensku. Angažuje sa aj v komunálnej politike v Liptovskom Hrádku. Dlhodobo spolupracovala s folklórnym hnutí, bola členkou programovej rady viacerých folklórnych festivalov.

Životopis

Celý život Ivety Zuskinovej je spätý s regiónom Liptov. Detstvo a mladosť prežila vo viacerých lokalitách horného i dolného Liptova. Skúsenosti, ktoré získala v detstve sa postupne premietli v jej profesionálnom živote. Základný kameň múzea v Pribyline sa položil v roku 1972 a v tom čase už vrcholila výstavba Liptovskej Mary, ľudia sa vysťahovávali z dedín. Časť objektov zo zatopenej oblasti bolo prenesených do Múzea v prírode v Pribyline, ktoré bolo na dosah od Liptovského Hrádku. Jeho budovanie znamenalo pre Ivetu Zuskinovú veľkú výzvu, prinieslo obrovské skúsenosti a využité boli všetky jej schopnosti – stavbárske, etnologické, manažérske, ako aj poznanie regiónu a ľudí, ktorí v ňom žijú. Iveta Zuskinová popri budovaní expozície múzea v prírode pripravovala výstavy nielen v múzeu, ale tiež dlhodobo spolupracovala s Folklórnym festivalom vo Východnej. Bola členkou výtvarnej komisie, kde spolupracovala s PhDr. Jarmilou Paličkovou a PhDr. Irenou Pišútovou. Pripravovala tematické výstavy vo výstavných priestoroch obce a tiež v presklených vitrínach areálu amfiteátra. Od roku 1992 autorsky pripravovala mimoscénický program JARMOK TRADIČNÝCH REMESIEL. Ovčiarske múzeum V októbri 2005 bola v Národopisnom múzeu v Liptovskom Hrádku s finančnou podporou EÚ v rámci projektu PHARE vybudovaná a sprístupnená expozícia Ovčiarske múzeum a galéria ľudového výtvarného prejavu. Expozícia pozostáva z dvoch častí, ktoré spája jedna základná téma – ovčiarska a pastierska kultúra. Jedna je prezentáciou tradičných foriem ovčiarskej kultúry, kde možno vidieť rekonštrukcie charakteristických salašných stavieb, predmety spojené s tradičnými formami salašného spôsobu chovu oviec. Pre expozíciu sa podarilo získať odevné súčiastky a osobné veci skutočných ovčiarov a významných bačov. Expozícia pokračuje druhou časťou nazvanou Galéria ľudového výtvarného prejavu zameraná na pastierske rezbárske umenie, tanečný a hudobný folklór (Zuskinová 2007). V rokoch 2001 – 2012 spolupracovalo Liptovské múzeum v Ružomberku s občianskym združením Spoločnosť priateľov Múzea Liptovskej dediny a s Klubom pri Považskej lesnej železnici pri transporte mobiliáru lesnej železnice z Liptovského Hrádku do Múzea liptovskej dediny v Pribyline, budovaní expozície tejto technickej pamiatky a aj budovaní obslužnej železničnej trate v dĺžke 800 metrov. Na túto činnosť Liptovské múzeum nedostalo žiadne finančné prostriedky od svojho zriaďovateľa. Spoločnosť priateľov Múzea liptovskej dediny bola založená v októbri 1994 s cieľom napomôcť dobudovať a sprevádzkovať rozostavané Múzeum liptovskej dediny v Pribyline. Vznikla z iniciatívy niekoľkých osobností, na čele ktorých bola Iveta Zuskinová. Zakladajúce zasadnutie nadácie sa uskutočnilo v rámci programového podujatia Poďakovanie za úrodu v prvú októbrovú nedeľu 1994. Ako zakladajúci členovia sú podpísané viaceré osobnosti regiónu Liptov, starostovia obcí, predstavitelia evanjelickej a rímskokatolíckej cirkvi, predsedovia, riaditelia a zástupcovia poľnohospodárskych družstiev, firiem podnikov a spoločností. Iveta Zuskinová pôsobí od vzniku Spoločnosti priateľov Múzea Liptovskej dediny vo funkcii predsedu predstavenstva. Monografie kultúrnohistorických regiónov patria medzi najhodnotnejšie etnografické publikácie, ktoré súborne a komplexne predstavujú ich hmotnú a duchovnú kultúru. Liptov je jedným z najatraktívnejších a turisticky najvýznamnejších regiónov v rámci Slovenska, napriek tomu dlho nebola vydaná jeho monografia. V roku 2013 Iveta Zuskinová vykonala doplnkový výskum ľudovej kultúry a zostavila rukopis textu. V decembri 2014 bola v spolupráci so štúdiom Harmony v Banskej Bystrici publikácia vydaná v náklade 2000 ks. Popri Jurajovi Langerovi je Iveta Zuskinová druhou etnologičkou, ktorá sa sama podujala napísať regionálnu monografiu. Publikácia Liptov v ľudovej kultúre podáva komplexný obraz života a kultúry rôznych spoločenských a sociálnych vrstiev regiónu v minulosti. Publikácia približuje tradičný život obyvateľov Liptova, práce a zamestnania, staviteľstvo, bývanie, odievanie, stravu, umelecké zručnosti, obyčaje, spoločenský a rodinný život. V publikácii, ktorá mapuje celé pôvodné historické územie regiónu Liptov, čiže aj obce, ktoré sú v súčasnosti zaradené do okresu Poprad, je množstvo etnografických údajov a kontextov prepájajúcich kultúrne a sociálne sféry života, lokálnych osobitostí, ľudských príbehov a výtvorov. Podaná je originálnou dynamickou formou obsiahnutou kombináciou autorských textov, ukážok textov z tlače, dokumentov, výskumných záznamov, spomienok a množstva obrazového materiálu. Publikácia je súborným dokumentom bohatstva a rôznorodosti kultúrnych hodnôt jedného z najvýznamnejších kultúrnohistorických regiónov Slovenska. Občianska angažovanosť Ivety Zuskinovej presahovala od jej odborných aktivít aj v participácii na vedení mesta. Viac rokov pôsobí ako mestská poslankyňa, kratšiu dobu bola v pozícii viceprimátorky. Jej práca je aj v tejto oblasti zameraná na kultúrny rozvoj mesta. Iveta Zuskinová svoje poznatky a skúsenosti využila popri svojom hlavnom zamestnaní aj v pracovnej pozícii redaktorky či učiteľky. V rokoch 1997 – 1999 pracovala ako externá redaktorka pre Slovenskú redakciu zahraničného vysielania BBC. Od roku 1999 do roku 2005 ako externý pedagóg na dvojročnom pomaturitnom štúdiu vidieckej turistiky pri Strednej lesníckej škole v Liptovskom Hrádku, kde vyučovala predmet Regionálny národopis a ľudová kultúra.